reklama

Mama ako nástroj na čistenie

Čistota pol života.  Avšak čím viac hláv, tým viac neporiadku. Ako sa nezblázniť pri nikdy nekončiacom upratovaní? Netuším!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Poznáte to, keď sa po dlhšej dobe rozhodnete niečo upiecť. Nie, nie sú Vianoce, proste to na vás len tak príde. Pán Google nám nájde recept. Už pri scrollovaní telefónu a hľadaní toho pravého orechového (nie, orechové koláče, moc radi nemáme), sa k vám nenápadne plíži dieťa „číslo 1“ a začína sa na Vás vešať ako opica. Zatiaľ, čo dieťa „číslo 2“ objavuje čaro káblikov pod TV. Ok, nevadí, je potrebné nájsť recept, nech si robia, čo chcú. Po chvíľke ponorených myšlienok do telefónu a pár vyškĺbnutých vlasoch, zbadáte, že dieťa 2 to už má namierené k routeru. Bohužiaľ, deti sú ako také zvieratká, každá zábava trvá len pár minút. Zrazu malá opica s chumáčom vlasov v rukách kričí, že mu treba na nočník. Rýchlo položíte telefón, smer severozápad - ratovanie WIFI, cestou uchmatnete nočník, smer severovýchod - vyzliekate dieťa 1, druhou rukou odsúvate dieťa 2, pretože prísť o wifi v dnešnej dobe, dá zabrať. Fúúú, prístup k internetu zachránený, dlážka nepočúraná. Ovešaná, pre zmenu druhým dieťaťom, voľnou rukou odblokujete telefón a vrátite sa k nalistovanému receptu. Zapínate rúru, pripravujete suroviny. Na striedačku mi začne nahlodávať vlasy druhá malá opica, nakoľko som ho zabudla položiť do priestoru. Človek niekedy v tom rýchlom slede udalostí zabúda aj na tú bolesť chrbta, ktorú spôsobuje večne ovešaný stav deťmi. Či už dieťa, tašky, hračky, vysávač … poprípade všetko naraz. Materský multitasking je super vec. V poslednej dobe som ho začala rozširovať – keď sa mi už žiadna vec nezmestí do rúk, do úst, na hlavu, na nohu, tak nastupuje na rad využiť materinský odev – tepláky/pyžamo a zaplniť všetky vrecká. Človek si sem - tam spraví radosť a kúpi si nejaké to nové oblečenie, samozrejme z internetu, nakoľko chodiť s dvoma deťmi po obchodoch je zbytočné plytvanie nervami, ktoré sme už aj tak dávno stratili. Od rána sa tešíte, kedy zavolá kuriér. Ten človek, ktorý vám aspoň na chvíľu zmení donekonečna sa opakujúci každodenný sled udalostí. Aj tak sa nakoniec vždy pozastavím, kde mám tie nové šaty vlastne využiť. Do potravín, keď bežím kúpiť plienky? Na prechádzku s deťmi po tej jednej ulici? Na poštu, ktorá je pár metrov vzdialená? K lekárke medzi milión detí? Ísť na väčší nákup potravín je asi najsociálnejšia udalosť v živote matky. Tak sa teda nahodíme. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mixér v jednej ruke, dieťa v druhej, a od nočníka sa ozve: „Hotovóóó´!" Ok, položíme vajíčka, tentokrát už aj dieťa 2. Poutierame a oblečieme dieťa 1. Otvoríme zasa Google: „…pridáte 150 dkg múky, kypriaci prášok, 100 dkg cukru ...“ Miešame, miešame, dieťa 1 si prisúva stoličku ku kuchynskej linke, aby mi „asistovalo.“ Je fascinované tým, že múka sa sype, cesto sa lepí a varecha je drevená. Lejem cesto na plech. Kúdol z práškového cukru a múky mi medzičasom zakryl výhľad kamkoľvek. Snažím sa rozvíriť biely prach navôkol seba a už z diaľky badám, že to, čo ma čaká, nebude príjemný pohľad. Dieťa 2 je nebezpečne blízko nočníka, ktorý som samozrejme zabudla odpratať v ošiale pečenia. Utekám, prekaziť zámer - vyliať jeho obsah. Ten pocit, keď zistíte, že zo suchej čistej dlážky sa stala dlážka mokrá, je povedzme, pocitom smutným.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obe deti začnú plakať a vrieskať. Jeden sa zľakol toho, že je celý mokrý a druhý toho, že má ruky od lepkavého cesta. Niekedy si prajem mať viac rúk. Materská logistika naberá na obrátkach a riešim vzniknutú situáciu. Nakoľko dieťa 2 už nemôže byť viac mokré ako je, utekám smerom k prvému - umyť mu ruky. Dostáva záchvat beznádeje, pretože rukami od cesta vytvára niečo esteticky vysoko hodnotné po celej linke a ja sa mu to snažím prekaziť. Ok, ruky čisté, kuchynská skrinka celá od cesta, ale aj to je úspech. Koláč vkladám do trúby a otáčam sa riešiť náš ďalší problém. Potomka vyzliekam, a šup ho pod sprchu. Samozrejme, zasa som prekazila najlepšiu zábavu, takže sa to nezaobíde bez emotívnych excesov. Pri týchto, nazvime to výlevoch detských duší, rozumej absurdné nervydrásajúce škriekanie, si niekedy pomyslím: „Čo si tak myslia susedia?“ Ono, je pravdou, že pri druhom dieťati ma to až tak netrápi, ako väčšina vecí. Asi som zmúdrela, získala nadhľad a nabrala veľa životných skúseností. Ale, čo si budeme klamať, skôr jednoducho UŽ NERIEŠIM. Keď som ešte nebola mamou a počula som u susedov kričať/plakať dieťa, vždy sa mi v mysli vynorili detské jatky, krv, násilie. Dnes už viem, že najskôr ide len o problém aktuálne nevhodného pyžama, alebo neochotu prijať jedlo. Hovorím, SKÚSENOSTI...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po výdatnom kúpeli a prezlečení do suchého, ideme skontrolovať koláč. Na počudovanie je všetko v poriadku. Hurááá, môžeme začať upratovať. Od dlážky až po celú kuchyňu máme, čo robiť. Veľká vďaka za vynález nazývaný „vlhčené utierky“. Neviem, či sa to stalo aj vám, ale odkedy zastávam inštitút - mama, je to pre mňa nástroj na zničenie každej špiny. Či už na niekom, alebo niečom. Na nábytku je prach? Nie je problém, beriem utierky. Niečo sa vylialo? Niečo je zablatené, niekto sa pošpinil, oblial? Tento „všežrút“, schopný vsať všetko a všade, je na nezaplatenie. Na nábytok, na dlážku, na kúpeľňu, na kuchyňu a v neposlednom rade, určite na potomstvo. Dokonca to pôsobí ako dočasný fascinátor na deti (diaľkový ovládač ostáva top). Ak sú v izbe plnej hračiek a zbadajú balík vlhčených utierok, všetko ide na druhú koľaj, a cieľ je jasný. Pri druhom dieťati mi dokonca ani nepríde nevhodné, že ich začne žužlať. Veď, čistota pol života. Touto cestou by som teda chcela vzdať hold a vrúcnu vďaku vám „vlhčené utierky“, že pri nás stále stojíte a môžeme sa na vás kedykoľvek spoľahnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

P.S. Áno, koláč bol celkom chutný a nepripiekol sa.

Alexia Frás Mišinská

Alexia Frás Mišinská

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dvojnásobná mama, ktorá sa snaží žiť, prežiť a súžiť s dvoma malými deťmi ( 2,5 ročné a pol ročné). Príbehy z detského sveta pojedania hliny z kvetináča, cez zamotávanie sa do kábla, žužlanie odpadkov zo smetí, až po nervy drásajúce výlevy detských duší na verejnosti. Tak, aj o tom je môj blog. Upozorňujem, že v nasledujúcich príbehoch nebolo ublížené žiadnemu dieťaťu a všetko, čo napíšem, treba brať s veľkou dávkou nadsázky, satiry, preháňania a humoru. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu